Svojská a bláznivá

Svojská, takto to definuje synonymický slovník,: ktorý sa vyznačuje vlastnosťami príznačnými iba preň(ho); ktorý je odlišný, nápadný niečím. Ďalšie podobné slová mi ponúkol ako: svojrázny, svojbytný, samobytný, samorastlý, osobitý, osobitný, individualistický či jedinečný, originálny, alebo tiež výrazný, špecifický, zvláštny a netradičný. Začala som trochu neobyčajne, no aj tak si myslím, že výstižne a trochu neočakávane.

Jedna milá osoba mi povedala, že som svojská a bláznivá. Nie že by som nevedela, čo znamená byť svojská, ale chcela som sa uistiť, tak som si vygooglovala charakteristiku, význam tohto slova. A teraz o nej píšem.

Svojská. Áno taká som. Možno to na prvý pohľad nie je vidno, no často si robím, čo chcem ja a na ostatných neberiem ohľad. Porušujem predpísané pravidlá a tvárim sa pri tom bláznivo. Je pár bláznovstiev, ktorými sa len tak na prvom stretnutí nechválim. Ešte neviem, čo môžem od tých ľudí očakávať a či príjmu moju bláznivú a tak trochu zvrátenú stránku. No z toho čo môžem prezradiť je, že si rada spievam pri počítači. Pri tvorení mojich článkov, tak niekedy sa neviem dokopať k písaniu, len si tak pospevujem. Hlavne falošne ako to mohli postrehnúť moji blízky a rodina. No je to tiež moja vášeň a nemienim sa jej vzdať.

Ďalšou z mojich úchyliek sú také niekedy až pohoršujúce reakcie, alebo ako to správne pomenovať. Jednoducho trepnem takú hlúposť, že sa až sama hanbím, čo som to povedala. Niekedy sa to však môže dotknúť blízkej osoby, či prezradím niečo zákerné. Aj keď sa mi stáva, že aj mňa prezradia moji najvernejší. A ako som sa dnes dozvedela o Cézarovom slávnom výroku pred smrťou. „Aj ty Brutus?“ to znamená, že nás zradí aj ten, o ktorom by sme to nikdy nepovedali. Je to smutné, no aj to sa bežne v dnešnom neférovom svete deje.

Takže aj ja mám Bruta, ktorý na mňa povedal jedno moje najexkluzívnejšie bláznovstvo. Poviem to takto, že ma z istého miesta vyháňali páni od SBS ochrany. Vždy mám úsmev na perách, keď si na to spomeniem. Je mnoho miest a mnoho udalostí, kde som sa nesprávala podľa pravidiel a noriem, aké sa očakáva, no v tom je moje čaro. Moja osobnosť. Môj dôvtip. Moje ja. Vždy si idem za svojim a neobzerám sa koho nechávam za sebou, kto ma má rád a sympatizuje som mnou, sa ku mne pridá, a kto nie ostáva za mnou. Neberiem ohľad na to či je to moja rodina, alebo niekto cudzí. Idem si svoje a svoje si aj dosiahnem.

Nechcem byť mejn strím, stredný prúd. Chcem vytŕčať z davu ľudí. Chcem, aby si ma pamätali, takú aká som. Chcem byť niekto iný, nie jeden z milióna. Chcem to byť ja. Preto sa už teraz v tomto mladom veku snažím vyčleniť zo spoločnosti a ukázať svoju pravú tvár. Nie som ovca, ktorá ide so stádom, nie som ani tá ovca vpredu, čo ich všetky vedie. Som tá ovca, čo kričí pozor vlk, lebo sa obzerá okolo seba a niekedy ide proti prúdu.

Som Andrea Paťa Balogová Mindorová. Napísala som báseň, kto som a teraz som to asi zhrnula do pár slov, par viet.