Názov, ktorý hovorí za všetko. Prezrádza nám, že sa niekto bude liečiť. Na tejto knihe sa mi páči, že nezačína štandardne a chronologicky vnímame dej a udalosti. Vtiahne nás do stredu deja, do stredu udalostí. Niečo sa stane na prvých stranách, to niečo je únos ich dcéry. Jeho a jeho manželky. Potom nás autor zavedie k záveru príbehu.
Slávny psychiater sa ocitne na psychiatrii. Prichádza za ním lekár, aby mu pacient vyrozprával svoj príbeh. Lekárovi, ale aj nám, čitateľom, vypovie, čo sa dialo od to osudného dňa kedy uniesli ich dcéru. Chcel sa s lekárom dohodnúť, aby ho pustil, keď mu vyrozpráva svoj príbeh. Lekár, samozrejme, nesúhlasil, lebo by spáchal trestný čin. Tak začal rozprávať. Tento známi psychiater bol so svojou dcérou v čakárni u lekára. U alergiológa. Jeho dcéra už je dlho chorá a žiaden lekár nevie, čo jej je. Príznak jej choroby neukázali na žiadnu konkrétnu chorobu. Jej rodičia boli bezradný, a preto siahli po tejto možnosti. Psychiatrova dcéra si vypýta od otca vodu, on jej ide po ňu. Keď sa vrátil, dcéru už nevidí. Prv si myslí, že vošla do lekárovej ordinácie. Cítila sa byť veľká a chcela ísť sama k lekárovi.
Do lekárove ordinácie vošla pani, ktorá čakala v čakárni spolu s nimi. Nejaký pacient vyšiel von, no psychiatrova dcéra to nebola. Psychiater tam urobil akú scénu, že až.
Jeho manželka bola na nejakom stretnutí v New Yorku. On sa rozhodol, rozhodol sa, že bude odpovedať na jedno interview, ktoré mu poslala jedna redaktorka. Aby ho nikto nerušil pri práci. Neviem či hneď v prvý de), alebo až v ďalší za ním prišla jedna žena. Predstavila sa a povedala, že ju posiela jeden jeho kolega. Lebo on už žiadnych pacientov neliečil. Po únose svojej dcére sa už nevládal venovať svojim pacientom ako jeho žena. Obviňoval ju, že zmiznutie ich dcér berie na ľahkú váhu. Akoby stále dúfala, že sa jedného dňa zjaví s otcom doma. Táto žena chcela, aby ju liečil. Prehovárala ho, aby si ju aspoň vypočul. Ponúkol jej čaj a nechal ju rozprávať. Rozprávala o sebe, že je spisovateľka, čo tvorí a pre koho tvorí. Na tom by nebolo nič čudné. Na neskutočnosti to nabralo, keď rozprávala, ako jej postavy ožívajú. Vidí ich pred sebou robia presne to, čo napísala vo svojich rozprávkach pre deti.
Keď sa teraz nad tým zamyslím, kto by písal rozprávky pre deti, kde sa jedna postava zastrelí? Priamo na recepcii v hotely. Ja by som niečo také deťom nečítala. Ale o to teraz nejde.
Psychiater dobre vedel, akou chorobou trpí. Schizofréniou. Ona si myslí, že sa to deje, ale v skutočnosti sa to deje len v jej hlave. Pohltil ju vlastný vymyslený svet. Psychiater ju poslal domov. Snažil sa spojiť s vlastnou manželkou aj s lekárom, ktorý údajne poslal psychiatrovi tú pacientku. Zavolal aj detektívovi, aby ju preveril.
Počas nasledujúcich dní ho navštevovala tá žena a rozprávala mu príbeh o malom dievčatku. Trpelo rovnakou chorobou ako jeho dcéra. Preto sa začal túto jej vymyslenú postavu spájať so svojou dcérou. Veľa veci poukazovalo na to, že by mohla byť jeho stratenou dcérou. Všetko, čo sa od nej dozvedel, nechával detektíva preveriť. Detektív v tom nevidel súvislosti iba náhodu, no aj napriek tomu robil to, o čo psychiater požiadal. Každým dňom sa psychiater cítil horšie a horšie. Domnieval sa, že ho jeho pacientka trávi. V posledné ich rozprávacie stretnutie ju nachytal ako mu niečo dáva do čaju. Veľmi sa pohádali. Do krbu hodila záver poviedky, ktorú ju malé dievčatko donútilo dopísať. Všetci psychiatra varovali, aby si dával na tú ženu pozor. Teraz mu všetko do seba zapadalo. Stav sa zhoršoval až s jej príchodom. Dovtedy mu nebolo nič. Jeho vlastná žena ho obvinila z nevery, hneď potom ako sa jej dovolal.
Tento psychiater sám chorý. Sám trpel schizofréniou. Sám sa utiekal do vymysleného sveta pred realitou, a tento svet sa mu zdal byť skutočný. Tiež trpel nejakým syndrómom v zastúpení. Ide o to, že ľudia s týmto syndrómom predstierajú chorobu, aby sa o nich ľudia starali a ľutovali ich. Mnohokrát si sami ubližujú. V zastúpení znamená to, že niekto , vo väčšine prípadov matka, ubližuje svojmu dieťaťu, aby sa o dieťa mohla starať. Sám psychiater trávil dcéru liekmi, na ktoré bola alergická a napokon ju aj zabil. Všetko to robil preto, lebo už nebola malé dieťa. začala sa v kúpeľni zamykať a dostala aj svoju prvú menštruáciu. Pre otca bola stále malým dievčatkom a chcel sa o ňu starať.
Kniha je veľmi dobre písaná. Vtiahne čitateľa do deja a núti ho čítať ďalej. Tiež je písaná jednoduchým jazykom, ktorý sa ľahko číta, čoho následkom je, že knihu čitateľ prečíta za jeden, maximálne dva dni.